Tohtoročný Mikuláš sa hecol. Z čerstvučkého snehu Katka s Baškou výskali viac, než zo sladkosťami natlačených čižmičiek. Ráno som bral sneh ako milú náhodu. Že však u nás na dolniakoch vydržal až do večera, je skutočným zázrakom. Keď dievčatá prišli večer domov, vdýchli život krásnemu snehuliakovi.

Štatistika nepustí a celú noc, samozrejme, jemnulinko pršalo. Na prvý pohľad mi bolo jasné, ako sa chudák cíti. Usmial sa až pri slovách: lebo ako spŕchne z neba dážď a sneh a nevráti sa ta, ale opojí zem, zúrodní ju, dá jej klíčiť a dá semä na siatie a chlieb na jedlo… Koľko našich spôsobov komunikácie či plávania v podnikateľskom prostredí musíme roztopiť, aby zúrodnili naše snaženia a priniesli zaslúžený chlieb? Koľko hoc pekných projektov nám zadržiava vlahu na iné, plodnejšie?? Aj o tomto býva koučovací rozhovor. Veď ak som dnes dačo domrvil, či nestihol, nevadí. Zajtrajšok prinesie veľa vzácnych príležitostí. A možno opäť nasneží. Ďakujem…